1. Sviatosť krstu | Tlačiť |

Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: ­ „A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“ ­(KKC 1213)

Krst detí

Pokiaľ má dieťa trvalý pobyt v inej farnosti (napr. ZV – mesto, ZV – Sekier a pod.) potrebujeme licenciu ku krstu, ktorú si prinesú rodičia od miestneho farára.

Na fare vypíšeme krstný lístok so všetkými náležitosťami (rodný list dieťaťa, sobášny list rodičov a krstný list krstných rodičov, OP)

Krst sa vysluhuje spravidla v kostole a po dohode s kňazom je možnosť pokrstiť aj počas nedeľnej sv. omše.

Krstné ponaučenie býva spravidla v piatok o 17:00h pastoračnej miestnosti alebo na farskom úrade. Na krst je potrebné priniesť: sviečku a košieľku

Na ponaučenie má prísť minimálne jeden krstný rodič a jeden rodič dieťaťa. V prípade ak sú krstní rodičia z iného mesta a nemôžu sa dostaviť na ponaučenie, prinesú potvrdenie od miestneho kňaza o absolvovaní krstného ponaučenia.
 
 
 

Krst dospelých

Príprava prebieha jeden rok individuálnou formou po dohode kňaza s katechumenom.

Predkatechumenát

Je to obdobie zoznámenia sa s kresťanským náboženstvom a so zásadami kresťanského života. Cez toto obdobie sa koná evanjelizácia. V nej sa vytrvalo a s dôverou ohlasuje živý Boh, a ten ktorého on poslal na spásu všetkých, Ježiš Kristus, aby nekresťania za pomoci Ducha Svätého si otvorili srdcia a obrátili sa k Pánovi. S Božou pomocou každý je pobadaný k prijatiu viery, zanechaniu hriechu a prikláňa sa k Božej láske. Dozrieva v rozhodnutí žiadať o krst. Primeraným spôsobom sa im vysvetľuje evanjelium. Cirkev počas zhromaždenia alebo miestneho spoločenstva vľúdnym spôsobom prijíma týchto "sympatizujúcich" ľubovoľne bez obradov. V ovzduší priateľstva a dialógu prejavia svoj úmysel, ešte nie vieru. Predsedajúci ich milo pozdraví a prijme. Sú podporovaní primeranými modlitbami. Žiadateľ krstu dospeje v tom čase k vyznaniu viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa. Potom - pred farnosťou - je prijatý do katechumenátu.

Katechumenát

Katechumen - kandidát krstu prechádza ďalšou dvojstupňovou prípravou:

1. Významnou udalosťou je prijatie medzi katechumenov, lebo vtedy kandidáti prvý raz verejne prejavujú svoju vôľu pred Cirkvou, ich túžba sa tak stáva verejnou. Vyžaduje sa, aby kandidáti mali určité základy duchovného života a poznali prvotnú vierouku, začiatočné obrátenie a vôľu zmeniť život a vojsť do spoločenstva s Bohom v Kristovi. Za pomoci duchovných pastierov, ručiteľov, príbuzných a katechétov sa posúdi súcosť, čiže vonkajšie znaky týchto dispozícií. Po slávnosti sa zapíšu do knihy katechumenov. Od tejto chvíle katechumeni už patria do Kristovej rodiny. Je vecou ich srdca, aby sa zúčastňovali na bohoslužbe slova a prijímali požehnania a sväteniny.

Katechumenát je dlhšie obdobie, kde prijímajú hlbšie zasvätenie do vierouky a mravouky. Dosahuje sa to štyrmi cestami:

- Katechézou
- slávením bohoslužby slova
- oboznámia sa s článkami viery a prikázaniami.
- Postupným oboznamovaním sa s kresťanským spôsobom života a podľa príkladu ručiteľov a celého kresťanského spoločenstva, naučia sa modliť a vo všetkom zachovávať Kristovu vôľu, uskutočňovať lásku k blížnemu, až po zrieknutie sa seba samého.

Takto nastupujú duchovnú cestu a prechádzajú od starého človeka k novému.
Cirkev ich podporuje vhodnou liturgiou slova. Možno ich zdvorilo pred začatím eucharistickej liturgie prepustiť.
Učia sa svedectvom života aktívne spolupracovať na šírení evanjelia.
Dĺžku katechumenátu spravidla určí biskup – spravidla na 1 rok.

2. Zaradenie katechumenov medzi čakateľov na krst. Je to obdobie očisťovania. Spravidla sa koná v pôste. Je to hlbšia príprava ducha i srdca. Cirkev koná "vyvolenie", čiže výber súcich na prijatie sviatostí. Je to aj "zápis mena", lebo vybraní Cirkvou sa zapíšu do knihy vyvolených. Žiada sa znalosť kresťanskej náuky, zmysel pre vieru a lásku, aj posudok o ich súcosti. Pri obrade sa má vyjadriť ich rozhodnutie aj rozhodnutie biskupa alebo jeho delegáta. Od toho dňa sa katechumeni volajú "vyvolení". Viac je to čas obnovy než katechézy, srdce sa očisťuje pomocou spytovania svedomia a pokánia.

Skrutínia

Cieľ: odhaliť slabé, posilniť zdravé, oslobodiť od hriechu, primknúť sa ku Kristovi, "Ceste, Pravde a Životu". Sem patria bohoslužby s tromi žehnaniami - skrutíniami. Kedysi tu bola aj skúška. (So skrutíniami súvisia evanjeliá 3., 4. a 5. pôstnej nedele. Katechumenom sa zverujú potom poklady Cirkvi: symbol (Vyznanie viery) a Modlitba Pána (Otče náš)

Priebeh: Po homílii sa vyvolení /spolu s krstnými rodičmi/ postavia pred celebranta. Celebrant sa najprv obráti na veriacich a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili za vyvolených a vyprosovali pre nich ducha pokánia, vedomie hriešnosti a pravú slobodu Božích detí. Potom sa obráti na katechumenov a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili. Povzbudí ich, aby aj navonok vyjadrili ducha pokánia úklonom. Nakoniec uzavrie svoje slová takto alebo podobne: Boží vyvolení, skloňte sa a modlite sa. Vyvolení sa sklonia. Všetci sa za istý čas modlia v tichosti. Počas modlitby za vyvolených krstní rodičia držia pravú ruku na pleci každého vyvoleného. Napokon nasleduje modlitba exorcizmu a po nej prepustenie katechumenov: Choďte v pokoji a príďte na najbližšie skrutínium.

Najbližšia príprava na Bielu sobotu: Deň modlitby a vnútorného sústredenia a podľa schopností aj dňom pôstu. Možno vykonať aj bezprostredné prípravné obrady: vrátenie symbolu, obrad "Effeta" - otvorenie uší a perí krstenca, voľba kresťanského mena a pomazanie olejom katechumenov.

Krst a birmovanie počas Veľkonočnej vigílie

Najvhodnejšie je udeliť tieto sviatosti pri sv. omši vo Veľkonočnej vigílii. Sv. prijímanie sa dáva pod obidvoma spôsobmi. Krstom a birmovaním sa vyvolení pridružujú k Božiemu ľudu, Duch Svätý ich uvádza do prisľúbenej plnosti. Slávenie krstu obsahuje vrchol v obmytí vodou a vzývaním najsvätejšej Trojice. Svätením voda nadobúda náboženský význam. Viera, ktorú prijímajú, je nielen vierou Cirkvi, ale aj ich osobnou vierou. Aby ju neprijímali len pasívne, zriekajú sa zlého ducha, vyznávajú vieru a úprimne sa oddávajú Bohu; očakáva sa, že to bude viera aktívna. Potom nasleduje obmytie vodou a vzývanie najsvätejšej Trojice a tak vyvolení sú pripočítaní k adoptívnym deťom. na zvýraznenie spojenia vyvoleného s Kristom možno vybrať obrad poliatia alebo ponorenia do vody. Pomazanie krizmou po krste značí kráľovské kňazstvo pokrstených a ich včlenenie do spoločenstva Božieho ľudu. Biele rúcho je symbolom ich novej hodnosti. Zapálená svieca zasa objasňuje ich povolanie, že majú kráčať, ako sa patrí na synov svetla. Podľa prastarého zvyku, zachovaného v rímskej liturgii, dospelých sa nemá krstiť bez toho, že by hneď po krste neprijali aj birmovanie. Týmto spojením sa naznačuje jednota veľkonočného tajomstva. Nasleduje slávenie Eucharistie, na ktorej sa prvý raz zúčastňujú plným právom. Novopokrstení majú v nej aktívnu účasť na modlitbách veriacich, na prinášaní obetných darov k oltáru, na obetnom úkone a odriekajú modlitbu Pána, napokon prijímajú Telo Pána, tak upevňujú v sebe prijaté dary.

 

Na stiahnutie:

Záznam o nahlásení krstu

 

 

NAJ.sk